Je možné predávkovať sa mumiom?

Mumio nie je "látka", ktorá by sa v organizme "usadzovala". Mumiom sa teda nedá predávkovať - organizmus nepoužité látky vylúči.

Pauza medzi kúrami je cielený krok vedúci k tomu, aby organizmus začal látky získané z Mumia sám syntetizovať.

Fakty a teórie

Vedecký výskum mumia začal okolo roku 1950. Najďalej pokročila Čína, potom Spojené štáty americké, bývalý Sovietsky zväz, Irán a India. Je zaujímavé, že zatiaľ, čo naši predkovia prijali existenciu a účinky mumia ako fakt a využívali jeho skvelé vlastnosti, súčasná veda sa trápi stále jedinou otázkou – ako mumio vzniká?

Teórií je veľa, niektoré sú celkom neuveriteľné. Jedna, pomerne nová teória sa pravdepodobne blíži k pravde najviac, je veľmi všeobecná: Mumio – to sú organické pozostatky fauny a flóry, ktoré sa v priebehu tisícročí premiesili a spojili s anorganickými skalnými minerálmi. Je to iba teória, aj keď všetci sa zhodujú na tom, že náleziská majú tieto spoločné vlastnosti: lokality sú vystavené dlhodobému intenzívnemu slnečnému žiareniu, nachádzajú sa v nadmorských výšakach od 3500-5000 m n.m. a nie sú znečistené činnosťou človeka.

Geologický vek horniny, ani jej typ nemajú na vytváranie Mumia významný vplyv. Odrážajú sa iba v malých odchýlkach množstva jednotlivých minerálnych látok v Mumiu.

Podľa starej legendy z Kirgizstanu sa kedysi odohral nasledujúci príbeh:
Bohatý chán Faridun cestoval so svojou družinou rozsiahlymi horskými oblasťami, aby tam lovil chutnú ázijskú zver. Lovci prenasledovali jelenicu, ktorú poranili dvomi šípmi. Napriek zraneniam ju stratili z dosahu. Nadchádzajúca noc sťažovala stopovanie čím ďalej, tým viac a tak sa lovci rozhodli, že budú pokračovať v stopovaní až po východe slnka. Po niekoľkých dňoch stopovania vystúpila stopa do vyšších oblastí regiónu až do veľkej horskej jaskyne. Lovci teda zapálili fakle a pustili sa do hľadania. Po nejakej dobe našli zranené zviera,
ktoré si otieralo rany o akýsi zvláštny hnedočierny kameň a občas ho aj olízalo. Lovci sa divili ako rýchlo sa jelenica uzdravila napriek ťažkým zraneniam od šípov. Vyslali posla k chánovi, aby mu ihneď povedal, čo sa odohralo. Chán prikázal, aby lovci chytili zviera živé a priniesli aj kúsok onoho "hnedočierneho kameňa". Lekári mocného chána potom preskúmali "mysteriózny kameň" a traduje sa, že ním dokázali vyliečiť veľa ochorení.
Následne boli dôkladne preskúmané hory, kameň bol vyťažený a ukrytý v klenotnici. Starými obchodnými cestami pozdĺž legendárnej hodvábnej cesty sa mumio dostalo po čase do prednej Ázie a do Grécka, kde sa jeho účinkami dôkladne zaoberal Aristoteles a neskôr aj jeho žiak Alexander Veľký.

Zobraziť viac
-

Tento e-shop využívá cookies a bez jejich použití není schopen fungovat. Nesouhlasím s použitím cookies na tomto e-shopu (zobrazí se prázdná stránka).